Červená škola zn. „vzdelávanie budúcnosti“

Impozantná budova architekta Ludwiga Dvoracseka je ovplyvnená klasicizujúcimi tendenciami neskorosecesnej verzie maďarského národného romantizmu. Bývalá štátna ľudová škola patrí k tým stavbám, ktoré vznikli v Kežmarku v druhom desaťročí 20. storočia a stala sa pre nás výzvou – v zmysle uchovania histórie budúcim generáciám.

Stavba vyrástla na mieste zničeného mestského opevnenia s ikonickou strážnou vežou nazývanou „Kušnierska brána“.

Projekt prestavby navrhol nielen obnovu budovy školy z „pohľadu od cesty“. Projekt ponúkol komplexné riešenie aj pre interiérovú modernizáciu laboratórií, učební, pre dobudovanie elegantnej konferenčnej miestnosti a praktického priestoru na šálku čaju k obedu – snack-baru. Modernizácia musela počítať so zachovaním alebo opravou pôvodných prvkov – napríklad terazzových schodov či terazzových dlažobných kociek s originálnymi vyobrazeniami a umeleckým vyjadrením tej doby. Konferenčné centrum muselo zapadnúť do exteriérového výrazu úzkych členitých okien, impozantných dvojkrídlových dverí, surovosti pálenej tehly, a tiež muselo oslniť modernitou. Cieľom novovybudovanej haly bolo spojiť akademickú obec a podnikateľské subjekty, čo by vniesli medzi strohé riadky učebnicových agro-tém viac skutočného remesla.

V téme vízie interaktívneho vzdelávania sme projektovali aj v exteriéri. Ohromujúcu zmenu vonkajšieho prostredia školy sme doladili revitalizáciou zelených plôch, namixovaním oddychových aj interaktívnych prvkov na podnetné štúdium pod holým nebom a dobudovaním chýbajúcich parkovacích miest v tieni medzi historickou budovou a konferenčným centrom.

Všetko sa zlialo do jedného súrodého diela s modernými priestormi, ktoré ctia históriu „červenej školy“, ako ju Kežmarčania ľudovo nazývali. Červený obklad na budove, zachovávajúci pôvodný dojem, ktorý lemuje okná a dvere pripomína minulosť a dôvtipne mení bielu fasádu na čosi úctyhodné a vizuálne atraktívne. Stále mestskou pamiatkou, ale modernou a funkčnou. Kežmarok ostal sebe vlastným.

Pôdorys celého projektu je pôvabný. Prvky elipsy, trojuholníka, obdĺžnika či poloblúka medzi sebou decentne debatujú – vôbec sa nerušia. Hlavná budova kežmarskej školy jasne a zaujímavo rámuje netradičný tvar záhrady a na opačnej strane zase necháva konferenčné centrum, parkovisko a telocvičňu žiť vlastnou formou.

Stredná odborná škola agropotravinárska a technická v Kežmarku odštartovala architektonickým projektom novú éru. Éru „Regionálneho centra vzdelávania budúcnosti“, kde prúdi energia minulosti, všestrannej prítomnosti a rafinovanej budúcnosti.